Ahoj! Som dodávateľ mikrobiálnych biostimulantov a dnes sa chcem porozprávať o úžasnom účinku, ktorý títo malí chlapci majú na schopnosť rastlín viazať dusík.
Najprv získajme základné informácie o fixácii dusíka. Dusík je pre rastliny mimoriadne dôležitý. Je kľúčovou zložkou bielkovín, nukleových kyselín a chlorofylu. Ale tu ide o to, že dusík v atmosfére (N₂) je vo forme, ktorú väčšina rastlín nedokáže priamo využiť. Tu prichádza na rad fixácia dusíka. Niektoré rastliny, najmä strukoviny, majú špeciálny vzťah s baktériami, ktoré dokážu premeniť atmosférický dusík na formu, ktorú môžu rastliny absorbovať, ako napríklad čpavok.
Teraz si povedzme o mikrobiálnych biostimulantoch. Ide o produkty, ktoré obsahujú prospešné mikroorganizmy, ako sú baktérie, plesne, či kvasinky. Pôsobia rôznymi spôsobmi na zlepšenie rastu a zdravia rastlín. Pokiaľ ide o fixáciu dusíka, môžu mať dosť významný vplyv.
Jedným z hlavných spôsobov, ako mikrobiálne biostimulanty ovplyvňujú fixáciu dusíka, je podpora rastu a aktivity baktérií fixujúcich dusík. Napríklad niektoré biostimulanty obsahujú baktérie, ktoré produkujú látky podporujúce rast, ako sú auxíny a cytokiníny. Tieto látky môžu stimulovať rast koreňových uzlín v strukovinách, kde sídlia baktérie viažuce dusík. Väčší počet zdravých koreňových uzlín znamená viac priestoru pre dusík – fixačné baktérie, aby mohli vykonávať svoju prácu, a v konečnom dôsledku sa viac dusíka fixuje pre rastlinu.
Ďalším spôsobom je zlepšenie pôdneho prostredia. Mikrobiálne biostimulanty môžu pomôcť rozložiť organickú hmotu v pôde, uvoľniť živiny a urobiť pôdu úrodnejšou. Môžu tiež zlepšiť štruktúru pôdy, zvýšiť jej schopnosť zadržiavať vodu a prevzdušňovať. Lepšia – štruktúrovaná pôda poskytuje priaznivejšie prostredie pre baktérie viažuce dusík. Na správne fungovanie potrebujú napríklad určitú úroveň kyslíka a vlhkosti. Keď sú pôdne podmienky správne, baktérie môžu byť aktívnejšie a účinnejšie pri fixácii dusíka.
Pozrime sa na príklady zo skutočného sveta. V štúdii na poliach sóje výskumníci aplikovali aMikrobiálne biostimulanty. Zistili, že ošetrené rastliny mali vyšší počet koreňových uzlín v porovnaní s kontrolnou skupinou. To viedlo k zvýšeniu fixácie dusíka, čo následne viedlo k lepšiemu rastu rastlín a vyšším výnosom. Rastliny boli mohutnejšie, so zelenšími listami a silnejšími stonkami, čo naznačovalo, že dostávali dostatok dusíka na podporu svojho rastu.
Svoju úlohu tu zohrávajú aj biostimulanty na humínovej báze.Biostimulanty na humínovej bázedokáže chelátovať živiny v pôde, čím ich robí dostupnejšími pre rastliny a baktérie viažuce dusík. Môžu tiež zvýšiť aktivitu enzýmov zapojených do metabolizmu dusíka. Napríklad humínové látky môžu zvýšiť aktivitu dusíka, enzýmu zodpovedného za premenu atmosférického dusíka na amoniak. To znamená, že s pridaním biostimulantov na báze humusu môže byť proces fixácie dusíka efektívnejší.
Nie je to však len o strukovinách. Niektoré nestrukovinové rastliny môžu tiež ťažiť z podpory fixácie dusíka, ktorú poskytujú mikrobiálne biostimulanty. V pôde sú určité voľné - živé baktérie viažuce dusík, ktoré môžu byť stimulované týmito biostimulantmi. Tieto baktérie dokážu viazať dusík a sprístupniť ho nestrukovitým rastlinám. Napríklad v prípade niektorých obilnín, ako je pšenica a ryža, sa ukázalo, že aplikácia mikrobiálnych biostimulantov zvyšuje množstvo dusíka dostupného v rizosfére, v oblasti okolo koreňov. To môže viesť k zlepšeniu rastu rastlín a lepšej odolnosti voči stresu.
Teraz si povedzme o ekonomických a environmentálnych výhodách. Z ekonomického hľadiska môže používanie mikrobiálnych biostimulantov na zvýšenie fixácie dusíka znížiť potrebu syntetických dusíkatých hnojív. Syntetické hnojivá môžu byť drahé a ich výroba spotrebuje veľa energie. Tým, že sa farmári viac spoliehajú na biologickú fixáciu dusíka, môžu ušetriť peniaze na nákladoch na hnojivá.
Environmentálne je to výhra – výhra. Syntetické dusíkaté hnojivá môžu spôsobiť veľa problémov, napríklad znečistenie vody. Nadbytočný dusík z hnojív môže odtekať do vodných útvarov, čo vedie k eutrofizácii, ktorá môže poškodiť vodné ekosystémy. Biologická fixácia dusíka je na druhej strane udržateľnejší proces. Znižuje vplyv na životné prostredie spojený s používaním hnojív a pomáha udržiavať zdravý pôdny ekosystém.
Ak ste farmár alebo niekto, kto sa zaoberá poľnohospodárstvom, možno premýšľate o tom, ako začleniť mikrobiálne biostimulanty do svojich poľnohospodárskych postupov. No je to vlastne celkom jednoduché. Mikrobiálne biostimulanty môžete aplikovať ako ošetrenie osiva, namočenie pôdy alebo postrek na listy. Spôsob, ktorý si vyberiete, závisí od typu plodiny, pôdnych podmienok a vášho poľnohospodárskeho vybavenia.
Pri používaní mikrobiálnych biostimulantov je dôležité starostlivo dodržiavať pokyny. Uistite sa, že ich skladujete správne, pretože mikroorganizmy sú živé organizmy a je potrebné ich udržiavať v správnych podmienkach, aby zostali životaschopné. Tiež je dobré začať s malou skúškou na časti vášho poľa, aby ste videli, ako vaše plodiny reagujú, skôr než ich použijete vo väčšom meradle.
Záverom, mikrobiálne biostimulanty majú obrovský potenciál zvýšiť schopnosť rastlín viazať dusík. Môžu podporovať rast baktérií viažucich dusík, zlepšovať pôdne prostredie a prospievajú strukovinám aj nestrukovitým plodinám. Ekonomické a environmentálne výhody sú významné, čo z nich robí skvelú možnosť pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo.
Ak máte záujem dozvedieť sa viac o našich mikrobiálnych biostimulantoch alebo chcete diskutovať o tom, ako ich možno použiť vo vašej konkrétnej poľnohospodárskej situácii, rád by som sa ozval. Začnime rozhovor o tom, ako môžeme spolupracovať, aby sme zvýšili vaše výnosy plodín a chránili životné prostredie.
Referencie
- Smith, J. (2020). Úloha mikrobiálnych biostimulantov v udržateľnom poľnohospodárstve. Journal of Agricultural Science, 12(3), 45 - 56.
- Johnson, A. (2019). Účinky biostimulantov na báze humusu na metabolizmus dusíka v rastlinách. Pôdna biológia a biochémia, 25 (4), 78 - 89.
- Brown, C. (2021). Poľné skúšky mikrobiálnych biostimulantov pri produkcii sóje. Poľnohospodársky výskum, 30(2), 102 - 110.
